Uplny uzas, tesime sa s mojim milym ako male deti na nasu spolocnu turu. V ten den nevieme kde budeme spat, ale ratame s akoukolvek lavickou v meste Leon. Juj! Okolo jednej v noci sa dostavame do Leonu a otazka vo vzduchu: Co teraz? Tak nic, ideme po stopach knihy, ktora nas ma zaviest ku katedrale, ved ta stoji vonku aj o jednej rano. Aspon to, kedze albergy sa zatvaraju okolo desiatej vecer.
Vyberieme sa tam, bludime strasne po meste. Unava na nas pada, aj chladno zacina byt. Ideme sa usalasit na lavicku pred alberg, kde su asi 4 stromy. Sadneme si pod jeden, kedze lavicka bola prilis odkryta - teda tak polozena, ze od zadu by nas niekto mohol napadnut a strom nas predsa chranil aspon z jednej strany. Tak si tam sedime a moj mily v neistote ma pocit, ze ten storm je strasne ocurany. Oj a aj bol, tak sa zdvihol od stromu a otocil sa a vidi ohen. Len tak skontastuje, ze tam hori, akoby sa nic nedialo. "Co?" "Hori?" Je tri hodin rano a volam ihned 112, nastastie vedia po anglicky. Prisli aj policajti aj poziarnici, nik nevie po anglicky. Otras so spanielmi. Ohen uhasia, bol to taky maly nepatrny ohen takeho velkeho dazdnika co je pred barom. Nastastie. No ale i tak, moj mily nas odvtedy zacal volat Pilgrims of Fire - Putnici ohna a ludom vysvetluje pribeh v sloavach, ze sme zachranili cele mesto Leon pred poziarom :)
LEON - VILLAR DE MAZARIFE - cca 20km
Uzasny zazitok prvej noci. Nikdy sme nespali vonku na lavicke, dokonca ani ohen sme nehasili, uzas, okrem tej hnusnej zimy medzi 5-6 hodinou rano. Vela sme toho nenaspali a na dalsi den sme mali urobit prvych 26km do dedinky Villar de Mazarife.
Rano sme vyrazili dost neskoro, lebo sme museli pockat kym otvoria banku, kedze sa nam na poslednu chvilu nepodarilo zmenit peniaze na eura. Do tejto dedinky sme prisli okolo tretej. Uplne zniceni, a bolavi od chodenia. Etse tesne pred dedinkou nas predbehol jeden chalan - odtedy ma meno Speedy, lebo rychlost, ktorou sa on valil do tejto dediny, nam vyrazila dych. Ale asi po druhom dni sme boli skoro rovnako rychly ako on :)
Tak sme dosli opluzgerovany do dedinky. Teda aspon ja. Ja, ktora nema rada chodenie a cely zivot len bicyklovala :D. Och, obeta velka za vsetkych ludi, za ktorych sme putovali.
Alberg nas stal 7 eur a volal sa Tio Pepe. Celkom pekny alberg, s peknou novou kupelnou a wc. Jedlo? To sme nestihli, kedze sme zaspali az do dalsieho dna :D Teren z Leonu nebol az taky prilis narocny - mensie kopce, prevazne strk na ceste, priroda pripominajuca pust, polia. Na ceste bolo dost malo obchodov na nakupenie akehokolvek jedla. Dostatok fontan na pitnu vodu - hoci aj ta obcas nemusela byt uplne pitna.
dalsi den - Villar De Mazarife - Astorga
