reklama

Oslíku, a kam teď? 1/5

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Už ani do školy neísť, nakúpiť jedlo, sladkosti, mapy nezabudnúť, zbaliť sa a chajde hetka!

Obrázok blogu

Trošku na juh, trošku na juhovýchod a asi niekde tam. Teda po návštevev Stropkove a po fajnej kofolke sme zabočili na Domašu a prespali doďalšieho dňa. Bolo asi 18:00 h a voda bola taaaak prííjemnáááá, bodloto ako osvieženie po teplej jazde v aute.

Obrázok blogu

Ako na smetisku! :-D

Obrázok blogu
Obrázok blogu


Obrázok blogu
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu


A tak nastalo ráno, budík kvíčal už o 04:33 h, vystrčili sme hlávky zo stanu, bŕŕŕŕŕ, po lete ani náznaku. Hrubá mikina na nás a zuby klepocú a kde to v takej zime si ich ešte aj umyť. Prekonali sme svoje hranice, zbalili stan a smerovali smerom na Zeplínsku Šíravu. Tam sa braško ubytoval a mňa odviezol do dedinky Remetské Hámre, kde sa mi začali moje bikerské dni po Vihorlatských vrchoch :-). Človek by povedal, že mať mapu a ísť po vyznačených chodníčkoch nie je problém, no asi som blbá, keď sa mi podarilo v priebehu dvoch hodín jazdy dvakrát zablúdiť :-D.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže mojím prvým cieľom bolo na Zemplíne známe Morské oko plné rýb.

Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu


A tak som sa chcela vybrať modrou značkou na Sninský kameň, kde som akosi nedošla. Cesta k tomu viedla strašne divná. Mala som pocit, že už blúdim. Značiek málo, samé kamene, skaly a strašidelný les. No kto sa bojí ísť do lesa...

Obrázok blogu

Lesná úzkokoľajka Michalovce - Remetské hámre - Morské oko

Obrázok blogu

Otočila som kormidlom o 180° a putovala späť, a dole kopcom. A tak znova pozerám na turistické označenie, že vraj po žltej sa dostanem na Jedlinku a z nej ďalej ako mám naplánované. Tak zase do kopca šľapať a dôjdem na koniec, pozerám, žltá ma ísť dole. Super, veď už konečne nekamenistá asfaltka a cesta vedúca dole. Jasné, tak ja idem dole, tak idem a idem, a idem a stále akosi idem a stále akosi nevidím žiadnu žltú značku, už asi dobrých 10 minút idem dole a stále nič. :-D. Výškový rozdiel 300 m :-D. Zase som zablúdila. Už ma začalo aj strašiť v tých lesoch a predstava o tom, že sa ocitnem niekde neviem kde, ma trochu desila a tak sa pozriem pred seba, akýsi kúdol dymu aaaaa, škodovkaaaa v lese, putujem za ňou, keď ju dobehnem, ukážem im aby mi zastavili a boli tam lesníci. Tak sa pýtam, či dobre idem na Jedlinku. Jasné, že nie :-D To som mala vraj niekde hore odbočiť po žltej. Tak som sa na to vybodla, snáď nebudem zase šľapať hore kopcom a pri tom netuším kde to je. :-D

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Poradili mi ako zísť dole a tak som šla, na tachometri 30 niekedy 40 km/h a vždy to isté. Zrazu sa ocitnem na krížovatke niekoľkých ciest. Ach jaj, smútok v očiach. Odparkujem bike a vyberám mobil, a dodávam si slnečnej energie. Takú kosu v lete zažiť ako tu, sa mi ešte nepodarilo!

A čo to zase počujem? Moja škodovkaaaaa!!!! Oni už úsmev na mňa, tak som k nim pribehla a pokecali sme a pýtam sa, že kam mám ísť ďalej, keď som už mimo svojej perfektne naplánovanej trasy. Tak som vybrala mapu a dokreslili mi cestu ako ísť na Vihorlat. Jasné, v pohode, vyslali ma presne, že mám ísť po žltej vždy, potom odbočiť do ľava, ach, veľa info naraz. Vybrala som sa odporúčaným smerom. Nekonečná cesta. Vravel, že 3 km pôjdem po takej lesnej kamenistej ceste. No tie kamene ma totálne zmohli a tiež jedno miesto, kde bolo blato hlboké asi 20 cm. Koniec, už som sa otočila, cela namosúrená, tesne pred koncom tej žltej, kde ďalej mala ísť asfaltka. Otočila som sa, zase ani nie v cieli, a už len dole kamenistým zjazdom. Akosi doteraz nemôžem pochopiť, prečo všade trepú tie kameneeeeee. Veď to ani pešo nie je schodné!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už mi bolo všetko jedno, snažila som sa nerozčúľovať viac a nechať to plávať. V dedinke som si zašla kúpiť pivko a pred zastávkou som sa rozvalila a obedovala. No po 20 minútach pozriem pred seba a kráča ku mne jeden z tých dvoch lesníkov :-D. To bolo už fakt úžasné, trikrát sa stretnúť s cudzími a už sú mi kamarátmi :-)! Prišiel ku mne, pýta sa ma, že čo a ako... No tak, že som nedošla, ale že zajtra tam pôjdem určite, ale už z Poruby pod Vihorlatom.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Vrátila som sa k bratovi. Prešla 85 km, osprchovala sa v hoteli a takma šiel hodiť do Michaloviec, kde som mala zasa ja svoj hotel :-).....

Obrázok blogu

Takže, čo som zistila po jednej túre v tejto časti sveta? Značenie tu je divoké, neprehľadné, na krížovatkách žiaľ nikdy nenájdete označenie. Najprv musíte v každom smere prejsť aspoň 200 m a tak sa uistiť, či idete správne. Väčšina kopcov je viac menej schodná pešo a že hnusné kamene sú všadeeeeeee, hej a že mi mapy ani netreba :-D

Ľudmila Onuferová

Ľudmila Onuferová

Bloger 
  • Počet článkov:  117
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hľadajúci a neustále nespokojný Boží dar.... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáCyclingComputers...secrets of life...PeopleMedicineSchoolAsi úvodPhotographsVideoSantiago

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu