Vyprahnuta dusa

Autor: Ľudmila Onuferová | 8.9.2009 o 14:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  591x

....nikdy by som nepovedala, ze clovek prestane pisat tak nahle a ze si prestane uvedomovat milion veci, prestane byt citlivym na mnohe otazky, problemy.... akoby uz ani nebol clovekom a k tomu stacila jedna mala chvila, ktora rozhodla o vsetkom.... ist do cudziny, byt sam na sebe...... ale vazne sam... milion ludi a clovek sa citi tak sam, v kute svojej luxusnej izby....

v tak mladom veku zakusit takuto samotu je velmi tazke, ale vsetko zle moze pomoct k lepsiemu... ale citili ste sa uz medzi ludmi tak sam? tak opusteny a bezradny, ze najradsej ste si priali byt nikde? pre mna to nikde je v lietadle, lebo tam som medzi dvoma svetmi, ale akonahle pristane lietadlo, vtedy sa to znova strhne... blby vodopad krutosti...

clovek asi potrebuje na isty cas vyprahnut, aby sa v nom zrodili nove myslienky, nove napady a nova nadej pre buducnost... a mozno opat zacne citit a nebude plakat len preto, ze je sam, ale preto, ze je clovekom...

momentalne tymto nic nechcem povedat, len sa nakopnut, samu seba, lebo ked v tom sirom svete sa nenajde osoba, ktora by vam dala cez papulu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.


Už ste čítali?