Vyprahnuta dusa

Autor: Ľudmila Onuferová | 8.9.2009 o 14:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  612x

....nikdy by som nepovedala, ze clovek prestane pisat tak nahle a ze si prestane uvedomovat milion veci, prestane byt citlivym na mnohe otazky, problemy.... akoby uz ani nebol clovekom a k tomu stacila jedna mala chvila, ktora rozhodla o vsetkom.... ist do cudziny, byt sam na sebe...... ale vazne sam... milion ludi a clovek sa citi tak sam, v kute svojej luxusnej izby....

v tak mladom veku zakusit takuto samotu je velmi tazke, ale vsetko zle moze pomoct k lepsiemu... ale citili ste sa uz medzi ludmi tak sam? tak opusteny a bezradny, ze najradsej ste si priali byt nikde? pre mna to nikde je v lietadle, lebo tam som medzi dvoma svetmi, ale akonahle pristane lietadlo, vtedy sa to znova strhne... blby vodopad krutosti...

clovek asi potrebuje na isty cas vyprahnut, aby sa v nom zrodili nove myslienky, nove napady a nova nadej pre buducnost... a mozno opat zacne citit a nebude plakat len preto, ze je sam, ale preto, ze je clovekom...

momentalne tymto nic nechcem povedat, len sa nakopnut, samu seba, lebo ked v tom sirom svete sa nenajde osoba, ktora by vam dala cez papulu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Niektorí vojaci si na protest strhávajú výložky. Rúca sa Lukašenkov režim?

Najviac dobitých demonštrantov radšej neprepúšťajú.

Píše Martin Kugla

Nechcel majdan, tak dostane plošču

Zdá sa, že Lukašenko končí.


Už ste čítali?