Pomimo nás

Autor: Ľudmila Onuferová | 22.9.2009 o 20:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  557x

....mnohokrat, ked cakam niekde niekoho cudzieho, tak ako dnes, ma napadne, ze mnoho veci sa deje uplne nezavazne voci inym ludom....

...ja tam stojim niekde na urcenom mieste, ludia ma obchadzaju a nevedia preco tam stojim, ako dlho tam stojim, ci koho cakam.... vobec by ich ani netrapilo, keby niekto neprisiel a vobec by ich ani netrapilo, keby som jednoducho cakanie zrusila ci zdrhla zo strachu, bez oznamenia v tichosti na nejaky cas...  je to take zvlastne, zvlastny pocit, ked ste niekde opusteny, sam a idete niekam.. nikoho to netrapi kam, nikto ani nevie, ze ste na tomto svete... ze ste sam.. vsetko ide pomimo tento svet... pomimo ludi... mozno ste to uz zazili.......

...takto sa citi clovek, ked je sam... je to ine, ked cakate niekde na rohu na priatelov... vtedy mate v sebe pocit obrovskej hodnoty pre niekoho... ani vas to nenapadne mysliet na to, o com som pisala vyssie... vtedy uz nic nejde pomimo ludi ani pomimo svet...

...taky je zivot a taka je dusa sveta.... kazdy v nej ma svoj osobny pribeh, ktory musi naplnit ...

=o)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Niektorí vojaci si na protest strhávajú výložky. Rúca sa Lukašenkov režim?

Najviac dobitých demonštrantov radšej neprepúšťajú.

Píše Martin Kugla

Nechcel majdan, tak dostane plošču

Zdá sa, že Lukašenko končí.


Už ste čítali?